Život Prešova
online
online
P. Paška a D. Čaplovič nebudú kandidovať na podpredsedov Smeru-SD
10.12.2016 Prešov
Prešov 10. decembra (TASR) - Pavol Paška a Dušan Čaplovič viac nebudú kandidovať na pozície podpredsedov Smeru-SD, ktoré do dnešného dňa zastávali. Na pracovnom sneme Smeru-SD to dnes oznámil líder strany Robert Fico s tým, že obaja kandidujú do predsedníctva Smeru-SD.
Fico vyzdvihol Paškovu úlohu pri integrácii stredoľavého priestoru do Smeru-SD. "Úspešne dotiahol do konca niečo, o čom môže pravica len snívať. Aj preto je Smer-SD v súčasnosti dominantnou stranou od stredu doľava. Nemožno opomenúť ani jeho pôsobenie ako dvojnásobného predsedu NR SR. Pavol Paška má zásluhu na tom, že od Smeru-SD nikdy neodišiel žiaden poslanec," povedal Fico s tým, že skúsenosti Pašku ako člena predsedníctva budú veľmi cenné.
Na margo Čaploviča poznamenal, že vniesol do strany silný humanistický aspekt. "Dušan, vždy som ťa vnímal ako originálneho ľavicového politika," odkázal Fico.
Do podpredsedníckych funkcií namiesto Čaploviča a Pašku kandidujú Juraj Blanár a Peter Žiga. Staronovými podpredsedami sa majú stať Robert Kaliňák, Peter Kažimír, Marek Maďarič a Peter Pellegrini. Jediným kandidátom na predsedu je Fico.
R.FICO: Relevantná podpora pre Smer-SD pretrváva, ale spohodlneli sme
Podpora politickej strany Smeru-SD zo strany voličov tu stále je a pretrváva, ale jej členovia by sa mali viac mobilizovať, lebo spohodlneli. Na dnešnom pracovnom sneme Smeru-SD, ktorý sa koná pod heslom "Smer vedie k výsledkom", to vyhlásil predseda strany Robert Fico.
"Spohodlneli sme. Pri počte ľudí, ktorých máme, možno zorganizovať stovky či tisíce stretnutí s ľuďmi a hovoriť im našu pravdu. Od členov a funkcionárov Smeru-SD očakávam plnú mobilizáciu aj preto, že nás čakajú voľby do VÚC aj komunálne voľby. Ľudia oceňujú našu kompetentnosť a schopnosť spravovať štát," deklaroval.
Fico pripomenul, že Smer-SD vyhral štvoro parlamentných volieb za sebou a vedie tretiu vládu, ktorá je svojím zložením neopakovateľná ako vláda historického kompromisu. "Takmer rok koalície znamená pre túto krajinu podstatne viac, ako len obyčajnú koaličnú spoluprácu. Andrejovi Dankovi (SNS) a Bélovi Bugárovi (Most-Híd) ďakujem za korektné vzťahy," odkázal partnerom s tým, že vláda troch štandardných strán s konkrétnymi výsledkami je jedinou možnou hrádzou proti chaosu, nenávisti, extrémizmu a neschopnosti opozície.
Podľa Ficových slov zažívame éru posadnutosti Smerom-SD. "Niesli sme plnú váhu dôsledkov hospodárskej krízy, ale máme aj najväčšiu zásluhu na tom, v akej dobrej kondícii je ekonomika, verejné financie či zamestnanosť. Preto sa nehanbime kričať nahlas, že náš hospodársky rast je jeden z najvyšších v Európe, že máme jeden z piatich najlepších rozpočtov," apeloval premiér.
Strana má tiež nahlas hovoriť, že jej poslanci a členovia vlády nie sú ani blázni ani poloblázni, že nefetujú, nehajlujú a nemajú zložky v Národnom bezpečnostnom úrade o tom, že spolupracovali s mafiou. "Nehanbime sa otvorene hovoriť, že sme ľavicovo orientovaní, že máme protifašistické postoje zakorenené tak hlboko, ako možno žiadna iná strana," povedal.
Fico uznáva, že bratislavská kaviareň to nie sú voliči Smeru-SD. "Ale to neznamená, že ich budeme urážať, pohŕdať nimi, ako to robí druhá strana pri našich voličoch. Svojho voliča si musíme chrániť a bojovať za neho v každej situácii. Ak to neurobíme, bude to veľká chyba," myslí si.
Na margo opozície Fico vyhlásil, že jej politika je prejavom neschopnosti postaviť alternatívu. "Sú to len opakované obvinenia bez dôkazov. Opoziční politici sú prokurátori, sudcovia a aj kati. Nemajú zábranu zneužiť akúkoľvek tému, aby na nás mohli zaútočiť. Musíme byť dôraznejší pri týchto krivých obvineniach," zdôraznil.
Premiér zároveň upozornil, že najmä štandardné politické strany od stredu doprava si musia uvedomiť, že sústavné útoky na sociálnu demokraciu nepriniesli posilnenie štandardnej pravice, ale radikalizmu a extrémizmu. "Kde máme KDH, kde máme SDKÚ? Toľko do nás bili a bijú, že my sme tu, oni sa strácajú a vyrastá nám tu niečo, čo nechceme. Páni z pravice, nesiete zodpovednosť za to, čo sa deje na strane radikalizmu a extrémizmu," podčiarkol.
Predseda Smeru-SD sa nevyhol ani kritike médií. "Sú reálnou opozíciou voči vláde. Majú však aj vážny problém - strácajú dôveryhodnosť, lebo klamú, ignorujú a neuverejňujú pozitívne správy. Máme právo povedať, v akom stave médiá sú. Budeme hovoriť, kto je ich vlastníkom, kto organizuje ich život, budeme hovoriť o klamstvách, ktoré sa objavujú na dennej báze," uistil.
Robert Fico v takmer hodinovom prejave spomenul aj úspešné predsedníctvo a jeho bezproblémový priebeh. "EÚ je náš životný priestor, preto sme kládli dôraz na témy, ktoré nás spájajú, nie rozdeľujú. Predsedníctvo sa však stalo terčom neuveriteľného útoku. Vymyslela sa mediálna bublina. Bol by som rád, keby mi médiá vysvetlili, o čo vlastne na ministerstve zahraničných vecí (MZV) išlo, ja to doteraz neviem. Rozpočet na predsedníctvo bol 70 miliónov, MZV minulo o 11 miliónov eur menej. Nebol porušený žiaden zákon," povedal.
Líder Smeru-SD tiež dúfa, že zmena na pozícii prezidenta USA povedie k vyváženejšiemu dialógu medzi mocnosťami. "Svet má štyri svetové strany, nielen západ. Je prejav duševnej malosti, ak máme byť kritizovaní, že sme dali kvety na hrob ruských vojakov, ak hľadáme obchodné príležitosti na Kube, v Číne či Bielorusku," uzavrel.
Rok 2017
Rok 2017 bude rokom otvorenejšej reči zo strany predstaviteľov Smeru-SD, bude to koniec politickej korektnosti, lebo tá nás zabíja. V prejave na pracovnom sneme Smeru-SD v Prešove to dnes povedal líder strany a predseda vlády Robert Fico.
"Nazývajme veci správnymi a zrozumiteľnými slovami. Hovorím o otvorenej a pravdivej reči. Je to jedna z možností, ako držať Smer-SD v úspešnom priestore," myslí si.
Rok 2017 bude podľa Fica aj rokom práce na novom politickom programe. "Naším cieľom je, aby sme o rok mali pripravený politický program Smeru-SD na schválenie. Musíme ho mať nový, lebo Európa a svet prebehli zásadnými zmenami," vysvetlil.
Tiež to musí byť rok, "v ktorom nás musia zaujímať naši ľudia - občania SR". "Najprv naši ľudia a naše problémy, potom sa venujme niečomu inému," apeloval.
Budúci rok by mal byť podľa predsedu Smeru-SD aj rokom dôslednej ľavicovej politiky. "Stredobodom záujmu Smeru-SD musí byť pracujúci človek a výška jeho odmeny za prácu," povedal s tým, že od januára 2019 by mohla minimálna mzda začína päťkou. Fico avizoval aj zvýšenie materskej dávky pre pracujúcich rodičov na úroveň 98 percent čistej mzdy od 1. mája 2017, pričom opatrenie sa má dotknúť asi 28.000 rodičov.
Líder Smeru-SD tiež hovoril o možnom rozšírení zákona zameraného na podporu najmenej rozvinutých okresov aj na Gelnicu, Košice - okolie, Medzilaborce, Sninu a Bardejov. Za dôležité označil aj urobenie poriadku v rómskych osadách. "Vyrastá ďalšia generácia, ktorá nechce pracovať. Treba reštriktívne opatrenia," uzavrel Fico s dôvetkom, že len zneužívanie sociálneho systému sa tolerovať nebude.
Pokles preferencií
Vedenie Smeru-SD sa musí zamyslieť, čo urobí s poklesom preferencií tejto strany. Pred dnešným pracovným snemom Smeru-SD v Prešove to novinárom povedala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD).
"Smer-SD je stále najsilnejšia a najstabilnejšia strana, stále máme veľkú šancu a ja si myslím, že sa to na sneme potvrdí. Povieme si, čo treba urobiť, ako a kto by to mal urobiť," avizovala.
Podľa jej slov môžu straníci o poklese preferencií veľa hovoriť, povedať si veci, ktoré sú slabšie a ponúknuť riešenia, ktoré by trend mohli zvrátiť. "Ja môžem len vyslať signály, ale všetko musí urobiť vedenie," dodala Flašíková Beňová.
Europoslankyňa nedávno na sociálnej sieti napísala, že ak má minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) zostať v pozícii podpredsedu strany, tak tento snem je zbytočný. Kaliňák tieto slová vyhodnotil ako prejav demokracie. "Vidíte, aká široká demokracia je v Smere-SD. To sú všetko vnútrostranícke veci a po sneme sa určite všetko dozviete," poznamenal.
Na dnešnom pracovnom sneme Smeru-SD, ktorého popoludňajšia časť vrátane diskusie a vyhlásenia výsledkov volieb bude pre médiá uzavretá, sa obmení časť vedenia.
Tak ako každý rok, aj dnes sa budú vybraným straníkom odovzdávať zlaté odznaky. Pracovný snem Smeru-SD 2016 bude podľa hovorkyne strany Ľubice Končalovej bez zahraničných hostí.
Profil strany Smer-SD
Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil dňa 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR bola strana Smer zaregistrovaná 8. novembra 1999.
Ustanovujúci snem politickej strany Smer sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Delegáti za predsedu zvolili Roberta Fica, ktorý je predsedom dodnes. Z téz politického programu strany vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.
Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a formálne sa začlenili do strany Smer, ktorej názov sa zmenil na Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD).
V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) sa stal opozičnou stranou.
Do medzinárodných štruktúra sa Smer-SD začlenil 19. mája 2005 v Paríži, keď stranu prijali za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES).
V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD. Z dôvodu vstupu do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS) pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES na 10 mesiacov členstvo strane Smer-SD vo svojich radoch. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v českej metropole Praha.
V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel, stal sa znovu víťazom volieb. Nenašiel však koaličného partnera na zostavenie vlády a strana prešla do opozície.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová. V prezidentských voľbách v SR v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Jednotkou na kandidátke strany Smer-SD v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 bol Robert Fico. Ústredná volebná komisia (ÚVK) potvrdila, že víťazom volieb sa oficiálne stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením novej vlády. Lídri zvyšných piatich politických strán na rokovaní za okrúhlym stolom odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do spoločnej koalície. Vznikla tak jednofarebná vláda, ktorú vtedajší prezident Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012.
V decembri 2013 oznámil predseda strany a premiér Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico zostal premiérom SR.
Víťazom parlamentných volieb v marci 2016 sa opäť stal Smer-SD. Prezident SR Andrej Kiska poveril 9. marca zostavením vlády predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Tomu s podarilo dohodnúť so stranami Most-Híd, Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť. Koaličnú dohodu s lídrami týchto strán podpísal Fico 22. marca 2016
Fico vyzdvihol Paškovu úlohu pri integrácii stredoľavého priestoru do Smeru-SD. "Úspešne dotiahol do konca niečo, o čom môže pravica len snívať. Aj preto je Smer-SD v súčasnosti dominantnou stranou od stredu doľava. Nemožno opomenúť ani jeho pôsobenie ako dvojnásobného predsedu NR SR. Pavol Paška má zásluhu na tom, že od Smeru-SD nikdy neodišiel žiaden poslanec," povedal Fico s tým, že skúsenosti Pašku ako člena predsedníctva budú veľmi cenné.
Na margo Čaploviča poznamenal, že vniesol do strany silný humanistický aspekt. "Dušan, vždy som ťa vnímal ako originálneho ľavicového politika," odkázal Fico.
Do podpredsedníckych funkcií namiesto Čaploviča a Pašku kandidujú Juraj Blanár a Peter Žiga. Staronovými podpredsedami sa majú stať Robert Kaliňák, Peter Kažimír, Marek Maďarič a Peter Pellegrini. Jediným kandidátom na predsedu je Fico.
R.FICO: Relevantná podpora pre Smer-SD pretrváva, ale spohodlneli sme
Podpora politickej strany Smeru-SD zo strany voličov tu stále je a pretrváva, ale jej členovia by sa mali viac mobilizovať, lebo spohodlneli. Na dnešnom pracovnom sneme Smeru-SD, ktorý sa koná pod heslom "Smer vedie k výsledkom", to vyhlásil predseda strany Robert Fico.
"Spohodlneli sme. Pri počte ľudí, ktorých máme, možno zorganizovať stovky či tisíce stretnutí s ľuďmi a hovoriť im našu pravdu. Od členov a funkcionárov Smeru-SD očakávam plnú mobilizáciu aj preto, že nás čakajú voľby do VÚC aj komunálne voľby. Ľudia oceňujú našu kompetentnosť a schopnosť spravovať štát," deklaroval.
Fico pripomenul, že Smer-SD vyhral štvoro parlamentných volieb za sebou a vedie tretiu vládu, ktorá je svojím zložením neopakovateľná ako vláda historického kompromisu. "Takmer rok koalície znamená pre túto krajinu podstatne viac, ako len obyčajnú koaličnú spoluprácu. Andrejovi Dankovi (SNS) a Bélovi Bugárovi (Most-Híd) ďakujem za korektné vzťahy," odkázal partnerom s tým, že vláda troch štandardných strán s konkrétnymi výsledkami je jedinou možnou hrádzou proti chaosu, nenávisti, extrémizmu a neschopnosti opozície.
Podľa Ficových slov zažívame éru posadnutosti Smerom-SD. "Niesli sme plnú váhu dôsledkov hospodárskej krízy, ale máme aj najväčšiu zásluhu na tom, v akej dobrej kondícii je ekonomika, verejné financie či zamestnanosť. Preto sa nehanbime kričať nahlas, že náš hospodársky rast je jeden z najvyšších v Európe, že máme jeden z piatich najlepších rozpočtov," apeloval premiér.
Strana má tiež nahlas hovoriť, že jej poslanci a členovia vlády nie sú ani blázni ani poloblázni, že nefetujú, nehajlujú a nemajú zložky v Národnom bezpečnostnom úrade o tom, že spolupracovali s mafiou. "Nehanbime sa otvorene hovoriť, že sme ľavicovo orientovaní, že máme protifašistické postoje zakorenené tak hlboko, ako možno žiadna iná strana," povedal.
Fico uznáva, že bratislavská kaviareň to nie sú voliči Smeru-SD. "Ale to neznamená, že ich budeme urážať, pohŕdať nimi, ako to robí druhá strana pri našich voličoch. Svojho voliča si musíme chrániť a bojovať za neho v každej situácii. Ak to neurobíme, bude to veľká chyba," myslí si.
Na margo opozície Fico vyhlásil, že jej politika je prejavom neschopnosti postaviť alternatívu. "Sú to len opakované obvinenia bez dôkazov. Opoziční politici sú prokurátori, sudcovia a aj kati. Nemajú zábranu zneužiť akúkoľvek tému, aby na nás mohli zaútočiť. Musíme byť dôraznejší pri týchto krivých obvineniach," zdôraznil.
Premiér zároveň upozornil, že najmä štandardné politické strany od stredu doprava si musia uvedomiť, že sústavné útoky na sociálnu demokraciu nepriniesli posilnenie štandardnej pravice, ale radikalizmu a extrémizmu. "Kde máme KDH, kde máme SDKÚ? Toľko do nás bili a bijú, že my sme tu, oni sa strácajú a vyrastá nám tu niečo, čo nechceme. Páni z pravice, nesiete zodpovednosť za to, čo sa deje na strane radikalizmu a extrémizmu," podčiarkol.
Predseda Smeru-SD sa nevyhol ani kritike médií. "Sú reálnou opozíciou voči vláde. Majú však aj vážny problém - strácajú dôveryhodnosť, lebo klamú, ignorujú a neuverejňujú pozitívne správy. Máme právo povedať, v akom stave médiá sú. Budeme hovoriť, kto je ich vlastníkom, kto organizuje ich život, budeme hovoriť o klamstvách, ktoré sa objavujú na dennej báze," uistil.
Robert Fico v takmer hodinovom prejave spomenul aj úspešné predsedníctvo a jeho bezproblémový priebeh. "EÚ je náš životný priestor, preto sme kládli dôraz na témy, ktoré nás spájajú, nie rozdeľujú. Predsedníctvo sa však stalo terčom neuveriteľného útoku. Vymyslela sa mediálna bublina. Bol by som rád, keby mi médiá vysvetlili, o čo vlastne na ministerstve zahraničných vecí (MZV) išlo, ja to doteraz neviem. Rozpočet na predsedníctvo bol 70 miliónov, MZV minulo o 11 miliónov eur menej. Nebol porušený žiaden zákon," povedal.
Líder Smeru-SD tiež dúfa, že zmena na pozícii prezidenta USA povedie k vyváženejšiemu dialógu medzi mocnosťami. "Svet má štyri svetové strany, nielen západ. Je prejav duševnej malosti, ak máme byť kritizovaní, že sme dali kvety na hrob ruských vojakov, ak hľadáme obchodné príležitosti na Kube, v Číne či Bielorusku," uzavrel.
Rok 2017
Rok 2017 bude rokom otvorenejšej reči zo strany predstaviteľov Smeru-SD, bude to koniec politickej korektnosti, lebo tá nás zabíja. V prejave na pracovnom sneme Smeru-SD v Prešove to dnes povedal líder strany a predseda vlády Robert Fico.
"Nazývajme veci správnymi a zrozumiteľnými slovami. Hovorím o otvorenej a pravdivej reči. Je to jedna z možností, ako držať Smer-SD v úspešnom priestore," myslí si.
Rok 2017 bude podľa Fica aj rokom práce na novom politickom programe. "Naším cieľom je, aby sme o rok mali pripravený politický program Smeru-SD na schválenie. Musíme ho mať nový, lebo Európa a svet prebehli zásadnými zmenami," vysvetlil.
Tiež to musí byť rok, "v ktorom nás musia zaujímať naši ľudia - občania SR". "Najprv naši ľudia a naše problémy, potom sa venujme niečomu inému," apeloval.
Budúci rok by mal byť podľa predsedu Smeru-SD aj rokom dôslednej ľavicovej politiky. "Stredobodom záujmu Smeru-SD musí byť pracujúci človek a výška jeho odmeny za prácu," povedal s tým, že od januára 2019 by mohla minimálna mzda začína päťkou. Fico avizoval aj zvýšenie materskej dávky pre pracujúcich rodičov na úroveň 98 percent čistej mzdy od 1. mája 2017, pričom opatrenie sa má dotknúť asi 28.000 rodičov.
Líder Smeru-SD tiež hovoril o možnom rozšírení zákona zameraného na podporu najmenej rozvinutých okresov aj na Gelnicu, Košice - okolie, Medzilaborce, Sninu a Bardejov. Za dôležité označil aj urobenie poriadku v rómskych osadách. "Vyrastá ďalšia generácia, ktorá nechce pracovať. Treba reštriktívne opatrenia," uzavrel Fico s dôvetkom, že len zneužívanie sociálneho systému sa tolerovať nebude.
Pokles preferencií
Vedenie Smeru-SD sa musí zamyslieť, čo urobí s poklesom preferencií tejto strany. Pred dnešným pracovným snemom Smeru-SD v Prešove to novinárom povedala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD).
"Smer-SD je stále najsilnejšia a najstabilnejšia strana, stále máme veľkú šancu a ja si myslím, že sa to na sneme potvrdí. Povieme si, čo treba urobiť, ako a kto by to mal urobiť," avizovala.
Podľa jej slov môžu straníci o poklese preferencií veľa hovoriť, povedať si veci, ktoré sú slabšie a ponúknuť riešenia, ktoré by trend mohli zvrátiť. "Ja môžem len vyslať signály, ale všetko musí urobiť vedenie," dodala Flašíková Beňová.
Europoslankyňa nedávno na sociálnej sieti napísala, že ak má minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) zostať v pozícii podpredsedu strany, tak tento snem je zbytočný. Kaliňák tieto slová vyhodnotil ako prejav demokracie. "Vidíte, aká široká demokracia je v Smere-SD. To sú všetko vnútrostranícke veci a po sneme sa určite všetko dozviete," poznamenal.
Na dnešnom pracovnom sneme Smeru-SD, ktorého popoludňajšia časť vrátane diskusie a vyhlásenia výsledkov volieb bude pre médiá uzavretá, sa obmení časť vedenia.
Tak ako každý rok, aj dnes sa budú vybraným straníkom odovzdávať zlaté odznaky. Pracovný snem Smeru-SD 2016 bude podľa hovorkyne strany Ľubice Končalovej bez zahraničných hostí.
Profil strany Smer-SD
Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil dňa 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR bola strana Smer zaregistrovaná 8. novembra 1999.
Ustanovujúci snem politickej strany Smer sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Delegáti za predsedu zvolili Roberta Fica, ktorý je predsedom dodnes. Z téz politického programu strany vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.
Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a formálne sa začlenili do strany Smer, ktorej názov sa zmenil na Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD).
V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) sa stal opozičnou stranou.
Do medzinárodných štruktúra sa Smer-SD začlenil 19. mája 2005 v Paríži, keď stranu prijali za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES).
V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD. Z dôvodu vstupu do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS) pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES na 10 mesiacov členstvo strane Smer-SD vo svojich radoch. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v českej metropole Praha.
V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel, stal sa znovu víťazom volieb. Nenašiel však koaličného partnera na zostavenie vlády a strana prešla do opozície.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová. V prezidentských voľbách v SR v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Jednotkou na kandidátke strany Smer-SD v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 bol Robert Fico. Ústredná volebná komisia (ÚVK) potvrdila, že víťazom volieb sa oficiálne stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením novej vlády. Lídri zvyšných piatich politických strán na rokovaní za okrúhlym stolom odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do spoločnej koalície. Vznikla tak jednofarebná vláda, ktorú vtedajší prezident Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012.
V decembri 2013 oznámil predseda strany a premiér Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico zostal premiérom SR.
Víťazom parlamentných volieb v marci 2016 sa opäť stal Smer-SD. Prezident SR Andrej Kiska poveril 9. marca zostavením vlády predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Tomu s podarilo dohodnúť so stranami Most-Híd, Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť. Koaličnú dohodu s lídrami týchto strán podpísal Fico 22. marca 2016
0
www.ZIVOTPO.sk
